Koho zabili slovenskí vojaci ?

Autor: Tomáš Debnár | 9.5.2016 o 11:35 | Karma článku: 10,47 | Prečítané:  9533x

Pán minister obrany, p. Gajdoš, ukážte, že ste človek na správnom mieste. Dajte šancu profesionálom ktorí sa rozhodli opustiť OSSR a odísť so vztýčenou hlavou.

Koho zabili slovenskí vojaci ?

Mladý človek, plný ideálov, stále veriaci v systém, vstupuje do Ozbrojených síl Slovenskej republiky. S pocitom, že sa stane dôležitým článkom celého systému obrany našej milovanej krajiny. Nerozhodol sa moderne emigrovať, odísť do cudziny, vytvárať hodnoty pre iný štát, ale ostal vo svojej rodnej vlasti. Koľko mladých ľudí  rozmýšľalo týmto spôsobom, keď  ešte existovala povinná vojenská služba ?

 Každý branec vedel, že ak nie je úplný kripel, tak do služby nastúpi. Každý branec  so základnými znalosťami počítania vyrátal, kedy bude na rade. V „ Deň –D“ spočítal dni  života, ktoré podľa sľubov dlhoval svojej domovine. Odvšade sa ozývalo- „ Keď sa vrátim z vojny, budem...“    Hnev sa zmenil na radosť a mladí muži s absolvovaním školy života, sa pri výstupe z brány tešili, že svoj záväzok splnili. S krikom- „Nikdy viac!“ Ale každá profesia má svoje pre aj proti, zarytých odporcov, ale aj zástancov. A práve tí nadšenci, ktorí OSSR chápali ako svoje poslanie, pokračovali a vzali na svoje plecia zodpovednosť.  Roky plynuli, a zásadné zmeny v zákone nikto neriešil. Sivé, pochmúrne obdobie, kedy mladí ľudia s potenciálom a s perspektívou, budúci vodcovia, nasiakli vedomosťami, skúsenosťami, rituálmi a praxou starších a skúsenejších kolegov, ktoré nenájdete v žiadnej učebnici či v knihe. Podľa článku na stránke spravy.pravda.sk sa od r. 1993 rozhodlo podpísať kontrakt profesionálneho vojaka 1492 vojakov základnej služby. Armáda v priebehu  13 rokov povolala 270- tisíc brancov. Civilnú službu si zvolilo 58- tisíc mužov. Vojenské správy vydali celkom 150-tisíc „modrých knižiek“.  

Dňa 15. júla počas hudobného festivalu Pohoda v Trenčíne minister obrany rozkazom pozastavil ďalšie povolávanie brancov. MOSR legislatívne upravuje koniec vojenčiny a nástup profesionálnej armády balíkom troch zákonov – o brannej povinnosti, alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu a novelou ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny a výnimočného stavu, ktoré nadobudli účinnosť od 1. januára 2006.

Už v januári 2006 začali do OSSR vstupovať motivovaní jedinci, ktorí prešli jemným sitom lekárskych, fyzických a psychologických vyšetrení. Cesta vpred bola pre nich schodíkmi ku kariérnemu postupu. Ak budú na sebe tvrdo „makať“, získajú vysnívané pozície. Vedenie rezortu sa snažilo vyvolať stav, ktorý opísal náčelník GŠ generálporučík Ľubomír Bulík v magazíne Obrana 1/2006 :          „Chceme ich vzdelávať, pretože zvyšovanie kvalifikácie je motorom profesionalizácie, chceme ich čo najmodernejšie vyzbrojiť a vystrojiť, chceme im poskytnúť slušné sociálne zázemie. Chceme, aby sa skutočne cítili ako profesionáli, hrdí na svoju uniformu, na svoju profesiu, na to, čo robia, čo predstavujú.“     

 Na druhej strane mal  už jasnú predstavu o tom, ako mieni s personálom zaobchádzať.

 „ Samozrejme, že ideálna situácia z pohľadu manažovania systému je vtedy, keď všetci chcú zotrvať v službe a systém sám rozhodne, kto odchádza.“

Genpor. Bulík sa nemýlil, v priebehu rokov 2006 – 2016 sa pomery v  OSSR zmenili. Mali dostatok času na transformovanie, rozvoj aj na zvyšovanie kvalifikácie. Prichádzali ďalší a ďalší mladí nadšenci pod ochrannými krídlami skúsených profesionálov. Zlepšilo sa finančné zabezpečenie s možnosťou poberania príspevku na bývanie, čím sa povolanie stalo atraktívnejším. Každý si v mysli vytvoril kariéru podľa vlastných predstáv. Neraz bolo počuť- „Ak sa ti nepáči, zbohom, za dverami sú ďalší desiati, ktorí čakajú na tvoje miesto.“  Tabuľkových miest bolo veľmi veľa. Ľudia surfovali po internete a hľadali informácie o vstupe do armády, a aj o tom, ako  sa mať lepšie ako sused či kamarát.  Na personálnom úrade ponúkali miesta čo najbližšie k bydlisku kvôli stabilizácii zamestnancov. Chlapci z jednej ulice, ktorí spolu vyrastali a hrávali za domom hokej, sa mohli stretnúť na jednom útvare, v jednej rote. Nad rodinnými príslušníkmi a známymi nadriadených sa privierali oči. Na veliteľa a priamo alebo nepriamo podriadených, rodinu a známych, sa pozeralo cez prsty s prižmúreným okom. Začali sa formovať skupiny personálu, ktoré je ľahšie prirovnať ku koňom, ako ich opísať. Výstavné, chovné, ťažné kone, na robotu a na mäso. Nebudete predsa zapriahať koňa s trofejami a s „modrou krvou“ za vlečku s hnojom.

                Tých 1492 prvých profesionálnych vojakov, ktorí  od roku 1993 podpísali kontrakt, ale aj mnoho iných, ktorí nastúpili na stredné a vysoké vojenské školy, už dávno prekročili pomyselnú hranicu raja.  15 rokov-  to bola vytúžená hranica k získaniu nároku na výsluhový dôchodok.  Ľudia boli opatrnejší, nechceli prísť o svoje neľahko zarobené peniaze.  Život podobný  kasínu, pri sedení  za stolom vás auto neprejde. Cítili sa ako hráči, na jednej ruke napísaná suma do konca života, na druhej o 2% vyššia, ak bude hrať vabank, a rok ešte počká. Ťažká dilema. Horšie sa bojuje za lepšie podmienky, keď ste jednou nohou v španielskej čižme a s vajcami vo zveráku. Dôchodcovia –čakatelia, nechceli počuť- „ Ty nevieš, kto to je ?“ . „To je syn toho alebo známy toho druhého.“ Chceli len včas  zobrať svoje peniaze a zmiznúť skôr, ako príde nový zákon, o ktorom všetci hovorili, ale nikto nevedel, kedy príde  a o čom bude. 

Štvrtok 29.10.2015 to nastalo. V prvý deň jesenných prázdnin a v pamätný deň narodenia Ľ. Štúra. Schválenie konečného znenia Zákona č. 281/2015 Z. z. Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z  tisícov profesionálnych vojakov sa za noc  stali  právnici a neomylní vykladači zákona. Ak si niekto nevedel poradiť, ochotne mu pomohol niektorý kolega s poldňovou kázňou. Osveta z oficiálnych zdrojov bola minimálna, častejšie boli fámy –„Prikyvuj a všetko bude fajn alebo odmietni, veď tu máme veľa posádok, ktoré ešte stihneš navštíviť osobne.“  Ostali vám dve možnosti -písomný nesúhlas, v tom prípade si doslúžite svoj aktuálny záväzok, alebo ostať ticho v kúte, a súhlas príde automaticky. Po toľkých rokoch vám ostal necelý mesiac na rozhodnutie. Zákon plný sľubov pre dôchodcov-čakateľov-  „Môžete ostať na svojom skvelom mieste do 55 rokov vášho života a odovzdávať skúsenosti. A ak chcete, môžete si kedykoľvek vybrať svoje peniaze a kráčať v ústrety svojim snom. A pre kolegov, ktorí ešte neodpracovali 16 rokov, nebojte sa, keď príde váš čas, požiadajte a dostanete vyhriate miestečko v stálej službe.“

 Pozor! Neexistujú žiadne výstrahy pred tým, čo podpíšete. Po takmer jednej etape vášho života v tejto spoločnosti ste si našli mnoho priateľov a známych. Zadarmo a bez problémov by vám mali pomôcť.  Ak ste  nad tým nikdy nerozmýšľali a riadili ste sa heslom- poctivou prácou ďalej zájdeš, máte smolu. Každá profesia je náročná, ale odslúžiť 10 rokov pod obrovským psychickým tlakom a na nízkej pozícii, to je už hotový boj. Jeden kolega raz cez prestávku povedal: „Ak idete do práce a máte v bruchu pocit niečoho medzi vracaním a sračkou, mali by ste zvážiť odchod.“     

Moderný budúci veterán nastúpil v januári 2006. Bez známostí je slobodník, má odslúžených 10 rokov, zarába 860 €, so záväzkom  ešte na dlhých 7 rokov. Aktuálne má nárok na žiadne odstupné a na výsluhový príspevok počas jedného roka, čo je  10% z priemernej mesačnej mzdy za celé obdobie služby, čiže asi 100 €. Do sociálneho systému ozbrojených zložiek prispieva sumou 9,66 €, ak odslúži  dočasnú  štátnu službu v trvaní 17 rokov, bude mať nárok na odstupné. 3 hrubé platy a 2-ročný výsluhový príspevok vo výške asi 140 €.

               Je lepšie raz zažiť, ako stokrát počuť

„Na základe môjho rozhodnutia nemám záujem ďalej zotrvať v služobnom pomere. Ako autoelektromechanik nemôžem vykonávať opravy v termínoch, ako je to bežné v civile.  Musím čakať na nepružné zásobovanie náhradnými dielmi, často si musím niektoré náhradné diely kupovať sám, lebo hoci ide o centové položky, nemáme  ich. Takýto systém sa mi nepáči a myslím si, že sa tak skoro ani nezmení. Svoju prácu mám rád, a preto chcem pokračovať vo svojej kariére v civilnom sektore mimo OS SR.“

Ako slušný človek som požiadal o skončenie pracovného pomeru na základe §83 ods. 5, písm. a) Zákona č. 281/2015 Z. z.  Moja žiadosť bola doručená priamo personálnemu úradu 19.1. 2016.

(5) Štátnu službu profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe možno skončiť prepustením,ak

a) nesplnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok  a požiadal o prepustenie.

Možno skončiť- to je obľúbená fráza, ktorá nedá spávať mnohým vojakom.

1. mať schopnosť, moc robiť niečo, byť schopný urobiť niečo, byť schopný na niečo.                             2. mať možnosť voľne konať, rozhodovať sa, vyberať si, môže sa, je možné, dá sa.

To je význam slova môcť.  Ale aký je jeho skutočný význam? Čo alebo kto sa skrýva za týmto slovom?  Nadriadený, veliteľ, personálny úrad, riaditeľ tejto inštitúcie či  dokonca samotný systém?

Ako uvádza personalista -

Vaša žiadosť bola doručená, ale oni ju pravdepodobne zamietnu.

Volala personalistka z brigády, dá sa to zastaviť v prípade spísania odvolania žiadosti, vtedy môže ostať slúžiť v Martine.

„ Nepáči sa ti tu, dobre, tak ti dáme  rovnakú funkciu s takým istým ČVO kdesi  v Kuchyni.“

Oni to neposudzujú podľa mien, ale toľko musíme udržať, toľko musí ostať.

 

Toto po podaní žiadosti vôbec nechcete počuť. Z dôvodu znenia zákona má každý  starší a skúsenejší  dôchodca-čakateľ  možnosť vziať si svoje zarobené peniaze a naplno si ich  užiť . Pretože zákon jasne káže : „Štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru, ak splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok  a požiadal o prepustenie.“ V tomto bode končí ideálna situácia z pohľadu manažovania systému. Tu už systém nerozhoduje o tom, kto odíde. Z personálneho a finančného hľadiska, ak nemôžete ovplyvniť počet odchodov, musíte udržať ostatných. Novodobý budúci veterán prispieva na dôchodok asi 9,66 € ,ale na druhej strane je vrece deravé. Podplukovník vo výslužbe, ktorý pracoval 35 rokov pre svoju vlasť, odkladal tiež, má nárok na výsluhový dôchodok v sume približne 1200 € do konca života. Na pomyselných miskách váh je na jednej pplk. v. v. a na druhej cca. 125 budúcich „možnoveteránov.“  Ak potrebujete 125 členov mužstva na pokrytie jedného mesačného  dôchodku, títo ľudia nesmú zo systému odniesť nič.  125 statočných odslúži  dočasnú  štátnu službu v trvaní 17 rokov, po ktorých majú nárok na  odstupné, 3 hrubé platy a 2-ročný výsluhový príspevok vo výške asi 140 €. Za 17 rokov služby krajine sa im dostane len pohŕdania spoločnosťou, zníženej schopnosti integrácie a prezývky „guma“. Nech sa zamyslia všetci, ktorí ukazujú prstom na obyčajných štátnych zamestnancov v rezorte obrany.

               Dňa 14.marca žiadal riaditeľ personálneho úradu faxovou správou veliteľa útvaru, aby ma oboznámil s ďalej uvedenými personálnymi opatreniami.

Prvá oficiálna odpoveď na podanú výpoveď znela :

Podľa §64 ods. 1 zákona bude menovaný dňom 1.5.2016 ustanovený do funkcie:

vodič - elektromechanik/ Prápor zabezpečenia leteckej prevádzky/ Dopravné krídlo Kuchyňa/ Vzdušné sily/.

                Po mojom osobnom zásahu do priebehu udalostí som bol 21.3. pozvaný na osobné stretnutie na Personálny úrad v  Liptovskom Mikuláši.  Na tejto schôdzke sa jeden z najlepších podplukovníkov, akých som počas mojej kariéry stretol, správal ako skutočný profesionál. Muž na správnom mieste, rozprával pútavo, k veci, a hlavne ako s rovnocenným kolegom. Vysvetlil mi, že moje prepustenie by sa rovnalo otvoreniu Pandorinej skrinky, a to PÚ nemôže pripustiť. Znovu mi ponúkli možnosť ostať slúžiť pri mojom domovskom útvare pod podmienkou odvolania mojej žiadosti alebo prevelenia ďaleko od mojich blízkych. Nuž, ťažko sa kričí, keď vám niekto pomyselne trhá výplatu priamo pred očami. Je len veľmi málo ľudí, schopných nedobrovoľne sa sťahovať za prácou 240 km od domova, a to každý mesiac, a domov chodiť len na návštevu.

                Podľa môjho názoru, každý vojak v OSSR je konkrétnou osobou. Nijaké číslo v tabuľke, ale profesionál, kolega, a hlavne človek. Tak k nim treba aj pristupovať. Profesionálny vojak, už z tohto  názvu vyplýva podstata. Ak zabránite zamestnancovi zmeniť pracovisko podľa svojho presvedčenia a položíte pred neho  zmluvu na dobu určitú s nevýhodnými podmienkami, aj ten najväčší profesionál podľahne ekonomickému tlaku spoločnosti, v ktorej sa ocitne na vrchole svojej pracovnej kariéry, v čase, kedy má zúročiť nadobudnuté schopnosti v danej oblasti. Ak sa máme stať skutočný profesionálmi, musíme mať možnosť voľby. Nech ostanú iba najlepší z najlepších. Ako povedal H. Ford: „Spokojný zamestnanec urobí viac ako traja nespokojní.“ 

Keď niekto stratí motiváciu a vieru v systém, profesionálne vyhorí a na pracovisku bude iba znižovať  morálku. Ale  Zákon č. 281/2015 Z. z.  hovorí jasne a v § 4, ktorý pojednáva o Zákaze diskriminácie :

(1) Služobný úrad je povinný zaobchádzať s občanom a profesionálnym vojakom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom 4, najmä ak ide o podmienky prijatia do štátnej služby, podmienky výkonu štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenie peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s výkonom štátnej služby, vzdelávania a skončenia štátnej služby.

                ....a skončenia štátnej služby!!!

Verím v silu spoločnosti, môj názor je „bona fide“. Dúfam, že  sa spustí  otvorená a priama spoločenská debata na túto tému. Vyjadrenia názorov sa nebudú trestať. Skutoční novinári sa budú pýtať správnych  a kompetentných ľudí. Politici si vypočujú konštruktívnu kritiku a neodložia problém „Ad acta“. Moja mienka je rovnaká, stále chcem opustiť OSSR z dôvodu nevyhovujúcich pracovných podmienok. A  všetkým médiám-  vymením môj príbeh za jednosmerný lístok  von.

 Pán minister obrany, p. Gajdoš, ukážte, že ste človek na správnom mieste. Dajte šancu profesionálom ktorí sa rozhodli opustiť OSSR a  odísť so vztýčenou hlavou. Nedovoľte, aby sa pre vlastné  rodiny, pre útvar a pre ozbrojené sily stali hanbou. Zastavte porušovanie zákona a morálnych zásad tých, ktorí s hrdosťou bránili svoju zem, svoj národ a svoju vlasť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?